✍️ Úvod
Tento týždeň bol trochu iný. Bez senzora, zato s mapami, plánovaním, turistikou a zopár hypkami.
Mix, ktorý by si sám život asi nenaprogramoval, ale ako diabetik s miernou dávkou flexibility sa s tým proste len naučíš tancovať.
🧭 Cesta do Indie (zatiaľ len cez obrazovku)
Už niekoľko dní žijem v dvoch časových pásmach – v tom slovenskom, kde ešte normálne pracujem, a v tom budúcom – indickom. Chystá sa totiž služobka, a to znamená vybavovačky: lety, ubytovanie, víza, očkovania, Google Maps výlety do neznáma… Nie je to prvýkrát, takže s malou dávkou neistoty môžem povedať, že viem do čoho idem. Každopádne, kto už v Indii bol vie, že je to iný „level“ a nie každému to sadne. Bez ohľadu na to však bude skvelá skúsenosť a na to som sa už tento týždeň zameral.
Popri tom všetkom však prebieha ešte jedna dôležitá línia: týždeň bez senzora. A ten má svoje špecifiká.
📉 Týždeň bez senzora: návyk je železná košeľa
CGM je skvelý nástroj. A extrémne návykový. Tento týždeň som ho nemal, čo znamenalo návrat ku glukomeru, trochu neistoty a – priznám – viac epizód hypoglykémie, než by som chcel. Bez predikcie a včasného varovania som občas podcenil tempo klesania a reagoval neskôr, než bolo ideálne. Stane sa.
Ale pripomenulo mi to, aké je to vlastne „žiť po starom“. V oboch prípadoch je to o disciplíne, ale v prípade glukomera je to iná diciplína, oveľa viac o zručnostiach a vedomostiach. V prípade CGM vieš zareagovať podľa aktuálnej situácie, vieš pridať a ubrať, reagovať rýchlo. Naopak pri glukomere sa dozvieš len číslo v danej minúte, ale nič viac o tom, či je glykémia stabilná, klesá alebo stúpa.
🥾 Turistika: reset pre telo aj glukózu
Sobota patrila horám. 6 hodín v krásnom prostredí a glykémia ako z učebnice – pred večerou 3,9 mmol/l. Síce na hrane, ale v rámci „good job“.
A popri tom jeden zaujímavý moment:
Premýšľal som, aké by to bolo, keby som mohol ísť na túru aj v utorok. Nie po práci, unavený, s polkou hlavy stále v mailoch… ale len tak – cez deň, naplno.
A odpoveď? Neprekvapí.
FIRE.
Nie preto, že chcem sedieť doma. Ale preto, že chcem mať možnosť vyraziť do hôr, keď to telo pýta. Nie až v 67, možno…
⚽️ Futbal a hypo dojazd
Nedeľu som zakončil futbalom. Výhra, narodeninová oslava, emócie a (samozrejme) glykémia, ktorá sa po zápase rozhodla spraviť si svoj vlastný záťah.
Bez senzora to bol opäť „odhad podľa skúseností“, ale zvládol som to.
Fyzická aktivita je skvelý nástroj, ale treba s ňou počítať – hlavne keď ide ruka v ruke s adrenalínom a zníženou vnímavosťou na hypá.
💸 Bonus: keď padajú trhy
Aj keď Denník diabetika nie je primárne o financiách, tento týždeň si to pýtalo zmienku.
Akcie padli. A nie málo. Nasdaq si odkrútil celkový pokles už o 30 % a na trhu zavládla panika. Dobre.
V takých chvíľach je dôležité nerobiť hlúposti:
- 🧠 Zachovať pokoj
- 🎯 Pripomenúť si cieľ a stratégiu
- 💪 A prispôsobiť sa – či už ide o zníženie výberov, alebo odloženie plánov
Pre niekoho je to príležitosť, pre iného skúška. Ale tak ako pri diabete, aj tu platí: kontinuita, disciplína a dlhodobý cieľ sú kľúč.
🧾 Záver
Týždeň bez senzora ma naučil dve veci:
- CGM je brutálne návyková technológia.
- Rutina, pohyb a schopnosť reagovať sú stále dôležitejšie než akýkoľvek graf.
A popri tom sa mi opäť potvrdilo, že život s diabetom nie je len o cukre. Je aj o voľbe, energii a slobode.
A možno raz aj ten utorok v horách nebude len myšlienka… ale realita.