✍️ Úvod
Tento týždeň patril medzi tie „lepšie“ – z hľadiska glykémie aj celkového tempa. Pracovne štandard, ale doma som si pridal poriadnu dávku pohybu navyše. Prerábky, nosenie, lezenie, skákanie cez káble a podobne. Do toho ešte dva zápasy cez víkend v rámci Sunday League.
Výsledok? Naštartovaný metabolizmus, únava, ale aj vyrovnanejšie glykémie – až na jeden výpadok, o ktorom viac nižšie.
📊 Senzorové výsledky (31. marec – 6. apríl 2025)
🟩 Čas v rozsahu (TIR)
- V rozsahu (3,9–10 mmol/l): 94 %
- Nízka glykémia: 2 %
- Vysoká: len 4 %
Takéto čísla potešia a prinesú akú-takú dávku uspokojenia. Avšak je to len maličký checkpoint na ceste, takže treba ísť ďalej, možno nabudúce padne aj 100% zelená – kto vie?. Na päť dní záznamu tentokrát veľmi pozitívne.
🕘 Denné vzorce
Ranný spike ako obvykle (tomuto fenoménu sa chcem venovať aj samostatne) no zvyšok dňa sa väčšinou držal v slušných hraniciach. Veľká zásluha patrí asi zvýšenej fyzickej aktivite, ktorá zjavne robí inzulínu radosť a predovšetkým rutine. Rutina je podľa mňa kľúčový prvok úspechu pri manažovaní diabetu.
📈 Priemerná glukóza
- Priemer: 6,6 mmol/l
- Najvyššie hodnoty opäť ráno – ale nič dramatické.
- Večer to vyzeralo pokojne – pravdepodobne vďaka športu.
⚙️ Glykémia a fyzická aktivita
Tento týždeň sa ukázalo, čo dokáže pohyb – aj keď to nebol plánovaný šport, ale skôr „domáca posilka“. Prerábky v byte, nosenie vecí, behanie po schodoch a do toho ešte dva zápasy cez víkend.
Výsledok bol cítiť – inzulín akoby pôsobil rýchlejšie a efektívnejšie. Nad 10 mmol/l som sa prakticky nedostal, ale často som musel reagovať na prudko klesajúcu glykémiu, aby som sa vyhol hypu. Je to ako chôdza po lane, trochu do prava, či trochu doľava je zle.
💥 Záhadný výpadok senzora
V piatok som nešťastne narazil rukou priamo v mieste, kde som mal senzor. Nebola to veľká rana, ale o hodinu na to sa začala diať zaujímavá vec:
senzor ukazoval hodnoty pod 2 mmol/l. Napriek tomu, že mám syndróm neuvedomenia si hypoglykémie, takto nízku hypo by som už určite registroval. A keďže glukomer hovoril niečo úplne iné – a ani pocitovo som nebol v hypoglykemickej zóne, bolo mi jasné, že sa senzor len spamätáva z tej facky, ktorú dostal.
Stretol som sa už s tým, že senzor „vypadne“, alebo ukáže príliš vysoké hodnoty, ale toto bol nový level. Buď to bola jeho verzia defenzívneho módu, alebo len precitlivená reakcia na fyzický šok. Každopádne za pár minút už bol off.
Tak či tak – stojí za zapamätanie a poučenie.
🧾 Záver
Záver z tohto týždňa?
Pohyb funguje. A nemusí to byť len beh alebo posilka. Niekedy stačí pustiť sa do prerábky bytu, a inzulín aj glukóza sa dajú do laty samé (často až príliš).
A ešte jeden postreh: aj keď technológie ako senzor sú skvelý nástroj, treba sa na ne pozerať s odstupom – najmä keď dostanú buchnát. Lebo potom môžu ukázať čokoľvek. Dôležité je vedieť reagovať – a mať možnosť si overiť, čo nám technológia práve hlási.